Celková likvidita hodnotí pomer krátkodobého majetku firmy ku krátkodobým cudzím zdrojom. Ak je krátkodobý majetok vyšší alebo rovný krátkodobým záväzkom, teda celková likvidita> = 100 %, je spoločnosť likvidná - spoločnosť nemá záporný pracovný kapitál. Ale ak má spoločnosť viac krátkodobých záväzkov ako krátkodobého majetku, spoločnosť nie je likvidná - spoločnosť má záporný pracovný kapitál. Celková likvidita 100 % znamená, že krátkodobé záväzky sú v tej istej výške kryté krátkodobým majetkom. Pozn.: V literatúre je celková likvidita nazývaná tiež ako likvidita 3. stupňa či bežná likvidita.

Výpočet ukazovateľa celkovej likvidity = (krátkodobé pohľadávky + zásoby + kr. finančný majetok)/(krátkodobé záväzky + bežné bankové úvery)

Pracovný kapitál (working capital) - výpočet

Celková likvidita hodnotí pomer krátkodobého majetku firmy a krátkodobých cudzích zdrojov. Pracovný kapitál vychádza z rovnakých hodnôt ako výpočet celkovej likvidity, avšak nepočíta pomer, ale rozdiel. Výstupom tak nie je percentuálna hodnota, ale absolútna hodnota pracovného kapitálu. Teda, ak máte krátkodobé aktíva 200 a krátkodobé záväzky 100, tak celková likvidita činí 200 % a pracovný kapitál 100. Avšak pokiaľ spoločnosť rastie a ďalší rok bude mať obežné aktíva 500 a krátkodobé cudzie zdroje 400, tak celková likvidita klesne na 125 %, ale pracovný kapitál zostane v rovnakej výške 100. Zhoršil sa teda pomer výšky pracovného kapitálu voči krátkodobým cudzím zdrojom. Vyššie uvedený príklad je spravidla u rýchlo rastúcich spoločností. U firiem s relatívne stabilným vývojom tržieb (obežných aktív) je väzba pracovný kapitál vs. celková likvidita úmerná, teda ak rastie pracovný kapitál, rastie aj celková likvidita a naopak.

Výpočet pracovného kapitálu = (krátkodobé pohľadávky + zásoby + kr. finančný majetok) - (krátkodobé záväzky + bežné bankové úvery)

Je celková likvidita (likvidita III. stupňa) menšia ako 100 % zlá?

Spravidla áno, ale záleží na okolnostiach. Učebnicové pravidlo pre hodnotenie celkovej likvidity hovorí, že celková likvidita menšia ako 100 % je zlá, ale za určitých okolností je možné životaschopné fungovanie spoločnosti aj pri hodnote celkovej likvidity výrazne nižšej ako je 100 % = pracovný kapitál je záporný. Paradoxne tak spoločnosť s celkovou likviditou 120 % môže byť v skutočnosti menej likvidná ako spoločnosť, kde celková likvidita činí 80 % v zmysle schopnosti hradiť svoje krátkodobé záväzky. Dôvodom je odlišný prevádzkový cyklus firiem (doba splatnosti pohľadávok + doba obratu zásob) alebo odlišná kvalita obežných aktív (podiel nedobytných pohľadávok či starých zásob a i.). Všeobecne však platí, že čím nižšia je celková likvidita, tým vyššie likvidné riziko. Pozn.: Optimálne hodnoty ukazovateľa celkovej likvidity sú uvedené v programe finančná analýza.

Celková likvidita 50 % - môže spoločnosť dlhodobo fungovať aj pri tejto hodnote?

Za určitých okolností môže: napríklad dodávatelia akceptujú dlhé splatnosti, spoločnosť má krátky prevádzkový cyklus (rýchlu obrátku zásob a inkaso pohľadávok) či dostatočný prístup k bankovému financovaniu. Každopádne celková likvidita 50 % je extrémna hodnota a znamená spravidla vždy vyššiu nestabilitu podnikania (finančné riadenie) a rizikovosť pre veriteľa.

Príklad:

Spoločnosť má dobu obratu zásob 10 dní a dobu inkasa pohľadávok 30 dní. Ak by celková likvidita predstavovala 100 % = spoločnosť nemá pracovný kapitál, tak bez dodatočného prevádzkového financovania by spoločnosť hradila svoje záväzky okolo 40 dní. Pri platbách záväzkov by kopírovala prevádzkový cyklus (prevádzkový cyklus = doba obratu zásob + doba inkasa pohľadávok).
Ak je však celková likvidita polovičná (50%), pracovný kapitál je vysoko záporný a spoločnosť hradí svoje záväzky okolo 80 dní od vystavenia faktúry. Ak to dodávatelia akceptujú, je to v poriadku. Avšak spoločnosť sa ľahšie vystaví likvidnému riziku nielen preto, že má záporný pracovný kapitál (celková likvidita 50 %), ale aj preto, že má aj zhoršený prístup k financovaniu, pretože celková likvidita je extrémne nízka. Práve takto extrémne nízka likvidita v optimistickejšom variante znamená, že krátkodobí veritelia financujú investičné aktivity alebo, v pesimistickejšom variante, že financujú dopady stratového hospodárenia, vytiahnutie peňazí zo spoločnosti či znehodnotenia majetku (stratovosť spôsobená tvorbou opravných položiek). Riziko pre veriteľa sa zvyšuje, pretože takáto firma nemá spravidla rezervu pre vykrytie nepredpokladaných udalostí.
S úvahou však môžeme ísť ešte ďalej: ak by spoločnosti vzrástla doba obratu zásob z 10 dní na 60 dní, tak jej vzrastie prevádzkový cyklus o 50 dní na 90 dní (30 dní pohľadávky a 60 dní zásoby). Táto spoločnosť by hradila svoje záväzky priemerne 90 dní od fakturácie pri 100% celkovej likvidite a 180 dní pri 50% celkovej likvidite. Ak by si táto spoločnosť s likviditou 50% zabezpečila financovanie pohľadávok a zásob vo výške 50% hodnoty zásob a pohľadávok, klesla by doba splatnosti záväzkov, aj pri 50% celkovej likvidite, na cca 90 dní (180 dní menej 90 dní, ktoré sa rovnajú získanému bankovému financovaniu.

Likvidita - kedy dochádza k posilneniu likvidity?

Likvidita: posilnenie likvidity s dopadom na výšku pracovného kapitálu:
1. samofinancovanie zo zisku: zisk/strata spoločnosti upravené o nepeňažné operácie (odpisy, rezervy, opravné položky, odloženú daň)
2. samofinancovanie z predaja dlhodobého majetku alebo úhrady dlhodobej pohľadávky
3. externé dlhodobé financovanie: firma načerpá dlhodobé zdroje (investičný úver, navýšenie vlastného imania, dlhodobá pôžička a i.) a nespotrebuje ich financovaním dlhodobých aktív (nákup nehnuteľnosti, strojov)
4. rozpustenie opravných položiek k obežným aktívam do výnosov (predpoklad inkasa pohľadávok alebo predaja zásob, pri ktorých došlo k tvorbe opravných položiek)
5. znížením časového rozlíšenia aktív
Všetky vyššie uvedené zdroje financovania firma nespotrebuje na financovanie dlhodobých aktív (nákup nehnuteľnosti, poskytnutie dlhodobej pôžičky) alebo naopak na financovanie zníženia dlhodobých pasív (úhrada inv. úveru, vyplatenie dividend a i.), ale spotrebuje ich pri financovaní prevádzkovej činnosti - zdroje sú využité buď na nákup zásob, financovanie neuhradených pohľadávok či len navršujú finančný majetok (peniaze v banke), alebo na splatenie krátkodobých záväzkov (úhrada záväzkov z obchodného styku, zníženie kontokorentu v banke a i.). Dochádza k navýšeniu pracovného kapitálu, teda i k posilneniu celkovej likvidity.
Likvidita: posilnenie likvidity bez vplyvu na výšku pracovného kapitálu:
1. skrátenie doby obratu zásob či skrátenie výrobného cyklu
2. skrátenie doby inkasa pohľadávok z obchodného styku v dôsledku skrátenia splatností či zlepšenia platobnej morálky odberateľov
3. skrátenie doby inkasa pohľadávok z obchodného styku v dôsledku zlikvidnenia starej pohľadávky (predaj, vymáhanie, zápočet)
4. inkaso pohľadávok dlhodobého charakteru - účtovaných i krátkodobých
5. predĺženie doby splatnosti záväzkov z obchodného styku po dohode s dodávateľmi
6. načerpanie bežných bankových úverov
7. načerpanie iných krátkodobých pôžičiek
8. financovanie z krátkodobých záloh odberateľov

Kedy dochádza k oslabeniu likvidity?

Likvidita - jej oslabenie s dopadom na pracovný kapitál:
1. stratové samofinancovanie: zisk/strata spoločnosti upravená o nepeňažné operácie (odpisy, rezervy, opravné položky, odloženú daň).
2. financovanie nákupu dlhodobého majetku (nákup pozemku a i.) či poskytnutie dlhodobej pohľadávky z prevádzkových zdrojov
3. financovanie zníženia dlhodobých zdrojov (splátka inv. úveru, vyplatenie dividend, splatenie dlhodobého záväzku) z prevádzkových zdrojov
4. vytvorenie opravnej položky na krátkodobé pohľadávky alebo zásoby, alebo priamy odpis týchto obežných aktív
5. nárast časového rozlíšenia aktív
Všetky vyššie uvedené výdavky firma financuje z prevádzkovej činnosti (z krátkodobých zdrojov) - dochádza preto k poklesu pracovného kapitálu, teda i k oslabenie celkovej likvidity.
Likvidita - jej oslabenie bez vplyvu na pracovný kapitál:

predĺženie doby obratu zásob alebo výrobného cyklu
vznik problematických, nízkoobrátkových zásob
predĺženie doby inkasa pohľadávok z obchodného styku
vznik problematických, nedobytných krátkodobých pohľadávok
skrátenie splatností záväzkov u dodávateľov
zníženie bežných bankových úverov
zníženie iných krátkodobých pôžičiek
poskytnutie záloh dodávateľom

< Späť